Som človek, ktorý má rád šport a rád organizuje. Písal sa rok 2009, keď som sa po nejakom čase aktívnejšie vrátil k bedmintonu. Celkom pravidelne som chodil hrávať s jedným kamarátom v novo otvorenej aréne (FitAréna) v Banskej Bystrici. Keďže sa téma bedminton preniesla z kurtu aj do kaviarní, viacero kamarátov sa rozhodlo, že aj oni chcú túto hru vyskúšať. Po istom čase nás bolo 10. Väčšina hráčov chcela hrať so mnou a keďže som to prestal stíhať, prišiel do témy nápad vytvoriť nejakú ligy medzi nami. S tým, že každý hráč si zahrá s každým v rámci roka dvakrát a nakoniec si urobíme vyhodnotenie. Leto nebolo na bedminton vhodné obdobie a tak sme začali na jeseň 2010. V lige sa nás stretlo asi 10-12 hráčov, urobil som prvú web stránku a začali sme. Po roku, v apríli sme si vyhodnotili tento nultý ročník ligy a dohodli sa, že na jeseň do toho opäť pôjdeme. Počas roka sa ma viacerí hráči bedmintonu v spomínanej aréne pýtali, či by sa vedeli aj oni pridať k lige.
Prišla jeseň 2011, portfólio hráčov sa výrazne vymenilo (slabí hráči to vzdali a prišli noví, silnejší) oproti nultému ročníku a začal sa ten správny boj. Liga dostala podobu základnej časti a vyraďovacích zápasov. To, že to bola liga vyrovnaná, hovorí prvá finálna tabuľka. Do hry po finálových bojoch vstúpil putovný pohár ligy a na ňom ostalo „vyryté“ prvé meno – Marek Gavalda.
Prišiel druhý ročník, do ligy sa prihlásili ďalší 3 hráči a liga opäť nabrala na kvalite. Hrala sa jesenná a jarná časť systémom každý z každým. V tabuľke z jarnej časti nám chýbajú výsledky, ale aj napriek tomu je možnosť vidieť zápasy vyraďovacej časti ligy, ktorú vyhral Rišo Zedník hladkým víťazstvom nad Mišom Sekerášom.
V treťom ročníku došlo k výrazným zmenám, ktoré sa osvedčili a týmto systémom sa hrá dodnes. V prvom rade sa do ligy prihlásilo 34 hráčov!, čo bolo až 3x viac ako ročník predtým. Na základe toho sa prvý krát vyskúšal systém jednotlivých tabuliek po 6 hráčov. Tento systém rozdelil hráčov podľa úrovni a dal možnosť každý mesiac postúpiť o skupinu vyššie, resp. zostúpiť o skupinu nižšie. Systém bodovania bol nastavený na 6 bodov za víťazstvo 3:0, 5 bodov za 3:1 a 4 body za 3:2. Opačne, za prehratý zápas 1:3 získava hráč 1 bod, za výsledok 2:3, dva body. Systém sa okamžite zapáčil zúčastneným hráčom, vyradil hráčov, ktorí boli zranení, alebo nemali čas hrať. Do vyraďovacej časti prešlo 16 najvyššie umiestnených hráčov z tabuľky za posledný hraný mesiac. 4 hráči hrali baráž, následne sa hrali osemfinálové zápasy a najvyššie nasadení 4 hráči z finálnej tabuľky postupovali priamo do štvrťfinále. Finálové zápasy si našli svoje mieste v jeden deň, vďaka čomu sa na týchto zápasov zoskupila veľká fanúšikovská základňa a všetci spolu sme si užili dva pekné, vyrovnané zápasy. Na pohári pribudlo nové meno – Braňo Koczkáš.
Vo 4. ročníku sme k dvojhrovej lige pridali aj štvorhrovú. Rasťo Haring prišiel s týmto nápadom a musím povedať, že sa to v tomto ročníku osvedčilo. V dvojhre sme mali 36 hráčov, vo štvorhre 18 párov. Finále obidvoch líg sa odohralo opäť na konci apríla, na pohári dvojhier pribudlo ďalšie nové meno – Michal Husák a na štvorhrovom pohári dvojica Vajsová, Husák.
5. ročník opäť pritiahol nových hráčov, dvojhru hralo už 41 hráčov, štvorhru 16 párov. Pri štvorhre sme si po ukončení ročníka prvý krát uvedomili, že viac ako polovica párov posledné mesiace vôbec nehrala a skôr to bolo o zápasoch iba prvej A skupiny. V tomto ročníku v dvojhre exceloval Juraj Kolenička, ktorý až do posledného mesačného kola nestratil v zápasoch ani set. Vo finále porazil Marcela Šurku a na pohári dvojhier za 5. ročník ligy máme nové meno – Juraj Kolenička. Vo štvorhrách tak v lige, ako aj vo vyraďovacích súbojoch exceloval pár Haring, Caban a na pohári pribudli práve ich mená, ako víťazov druhého ročníka štvorhrovej ligy.
V 6. ročníku sme posledný krát v lige hostili štvorhrovú ligu. Dôvod ukončenia tejto časti ligy, bol tak pre nezáujem párov hrať ligu celý rok, ako aj pre niektorých premotivovaných jedincov, ktorí svoju účasť v lige chceli povýšili na úroveň nepochopiteľných rozmerov. Štvorhrovú ligu v tomto ročníku vyhrala opäť dvojica Haring, Caban a ich mená ako víťazov 3. ročníka, ako aj putovný pohár im ostali ako pamiatka na účasť v BBL lige. V dvojhrovej lige tento ročník exceloval Marcel Šurka, a dotiahol to až na víťaza ligy, keď vo finále porazil v prekrásnom súboji Braňa Koczkáša 3:2. Na pohári nám opäť pribudlo nové meno – Marcel Šurka. Mimo iného sme v tomto ročníku urobili ďalší pokus, predĺžiť ligu o jeden mesiac, až do konca mája, ale neosvedčilo sa to a tak sme sa od 7. ročníka ligy rozhodli opäť vrátiť ku starému štandardu, začať v októbri a ukončiť ligu do konca apríla.
Od 7. ročníka máme nový web ligy, pre mňa ako organizátora pribudla možnosť takmer online nahrávania výsledkov zápasov do tabuliek na webe a stránka nabrala nový svieži dizajn. Do ligy sa prihlásil rekordný počet hráčov – 45. Po poslednom hranom mesiaci, do playoff postúpilo 24 hráčov. Prvých 8 hráčov postúpilo rovno do osemfinále, ostatných 16 hráčov hralo 1. kolo playoff a víťazi týchto zápasov postúpili do osemfinále. Po náročných bojoch vo vyraďovacích zápasoch do finále postúpili Koczkáš – Vraneš a do súboja o 3. miesto Polgár – Ledvák. Začiatkom mája sme si jeden piatkový večer uvedené zápasy odohrali, užili si pravú finálovú atmosféru, ktorá priniesla víťaza zápasu o 3. miesto – Maťa Polgára a víťaza 7. ročníka liga – Braňa Koczkáša. Na pohári prvý krát po 7. ročníkoch BBL pribudlo rovnaké meno – Braňo Koczkáš, ktorý už ligu vyhral, v jej 3. ročníku.
Do 8. ročníka nastúpilo 43 hráčov. V A skupine to už vyrovnanejšie ani nemohlo byť, v prvom – októbrom kole z 15 zápasov skončilo 8 zápasov s výsledkom 3:2. Celý ročník bol veľmi podarený a vyrovnaný vo všetkých skupinách. Podľa tohto kľúča nakoniec dopadli aj finálové zápasy, kde Barbora po skvelom výkone porazila Zuzanu a Braňo Koczkáš otáčal finálový zápas z 2:0 na 2:3. Stal sa v histórii BBL prvým hráčom, ktorý obhájil titul.
Do 9.ročníka ligy bolo registrovaných opäť rekordný počet účastníkov – 46. Do ligy sa vrátil víťaz 6. ročníka – Marcel Šurka a víťaz 1. ročníka – Marek Gavalda. Finále opäť patrilo Braňovi Koczkášovi, na pohári má už tri zápisy.
Covidová doba výrazne ovplyvnila 10. a 11. ročník ligy. Boli skrátené, resp. hrali sa až do augusta a viac sme čakali na otvorenia hál, ako sme si užívali hru. Obidva ročníky ale s prehľadom vyhral opäť Braňo Koczkáš, ktorý sa stal neohroziteľnou legendou ligy s piatimi víťazstvami v rade.
Štart 12. ročníka sme si mohli nerušene vychutnať otváracím turnajom. Do ligy sa vrátilo niekoľko známych mien z minulosti – Dušan Láska, Tomáš Jariabka. Vytvorili sme opäť 6 skupín a bojujeme..